Ľvovské ortiele sú popri Ľvovských ortieľoch najťažším ročníkom Jána Kazimíra.
Ich vzácnosť dnes súvisí s ťažkým osudom mesta počas vlády posledného z dynastie Vazovcov na poľskom tróne. Aj keď začiatky jeho vlády to neohlasovali.
Po rokoch obmedzených len na príležitostné emisie obnovila v roku 1651 mincovňa v Elblągu svoju činnosť. Súviselo to s menovou reformou z roku 1650, ktorá ukončila zákaz razby drobných mincí. Využijúc to, Elbląg vyrazil prvé dvojgroše a orty vo svojej histórii. Táto emisia sa však končí rovnako rýchlo, ako sa začína. V roku 1652 zomiera jej správca a razba mincí je zastavená.
Situáciu zmenila až švédska záplava, ktorá sa do mesta vyvalila v roku 1655. 12. decembra 1655 mesto kapitulovalo pred švédskym vojskom, podpísalo listinu a už nasledujúci rok začalo raziť mince s titulom Gustáva II Adolfa. Vedením mincovne bol poverený súčasný vedúci mincovne Nikolaj Hennig (NH).
Okupácia sa končí až mierom v Oliwe podpísaným v máji 1660, kedy sa mincovňa vracia aj k razeniu mincí pod menom poľského kráľa. Nie je však veľká. Počas švédskej okupácie mesto postihlo nielen ničenie, ale aj epidémie chorôb, ktoré si podľa historikov vyžiadali tisíce obetí.
Za emisie je opäť zodpovedný Mikolaj Hennig, hoci jeho iniciály NH sa objavujú len na skupine z rokov 1661 - 1662. Zaujímavé je, že je to v rozpore s poznatkami Jaroslava Dutkowského, podľa ktorého mu zmluva vypršala už v roku 1661.
Vzácna, cenená minca.
