Jeden z najvzácnejších ortieľov Jána Kazimierza.
Ľvovského ortieľa z roku 1657, vydanie len na jeden mesiac!
Príbeh tohto vydania sa začína po hrdinskej obrane Ľvova pred obliehajúcimi moskovskými a kozáckymi vojskami. V čase, keď ostatné mestá Koruny padali pod náporom Švédov, sa práve víťazný Ľvov stal cieľom kráľa Jána Kazimíra.
Po príchode do mesta vo februári vydal 1. marca 1656 z potreby vyplatiť svoje vojská univerzálny dekrét, ktorým nariadil otvorenie mincovne. Striebro na emisiu mincí (orcov a šesťpencov) získal zo zabaveného striebra z cirkevných pokladníc, pričom razbu mincí začal 15. mája a ukončil ju len o 37 týždňov neskôr! 24. januára 1657!
Mince razené v tomto období sa vyznačujú nekvalitným spracovaním, ktoré je typické pre vojnové emisie. Dielňa organizovaná vo Ľvove nezamestnávala mincmajstrov, ale mestských remeselníkov. Mince sa razili starou metódou, razidlá sa sekali ručne, v zhone, preto je ich veľká rôznorodosť. Tieto faktory mali za následok pomerne slabú čitateľnosť a zlý stav zachovania obehových exemplárov. Zvyčajne sú tieto mince značne nedostatočné, krivo vyrazené alebo so zdvojenou razbou, vyrobené z chybného plechu.
A zatiaľ čo orty z roku 1656 sa vyznačujú veľkou rozmanitosťou a všeobecnou dostupnosťou na trhu, orty z roku 1657 prakticky neexistujú. To sa odráža v účtovných knihách, ktoré sa zachovali až do súčasnosti. Uvádzajú, že ortiele z roku 1657 predstavovali menej ako 5 % ortieľov vydaných v rokoch 1656 - 1657.
Pekný, prírodný kus, v patine celadónu. Typické pre ľvovské emisie je slabá razba, ale celadónová patina sa objavuje na prirodzenom povrchu s neomietnutým "mincovným apretom". Jej dominancia na tejto minci ukazuje, ako veľmi sa takýto povrch zachoval na tomto obite.
Veľkolepá minca!
