Veľmi vzácna emisia z čias Žigmunta II.
Kontrasignovaný poltalár z „neapolských sum“, teda minca, ktorej história súvisí s vojnou s Moskvou o Livónsko.
Zriedkavejší typ týchto poltalárov – kontrasignovaný na minci Karola V., nie Filipa II.
Kráľovná Bona Sforza pri odchode z Poľska v roku 1556 odviezla do Talianska značné poklady, ktoré tam požičala vicekráľovi Neapola, kniežaťu z Alby. Pôžička mala dosiahnuť až 430-tisíc dukátov (s úrokom 10 %), avšak v dôsledku náhlej smrti Bony v roku 1557 a pochybností ohľadom jej závetu sa jej splatenie stalo neistým. Až po dlhých rokoch korešpondencie a diplomatických rokovaní sa Žigmundovi Augustovi podarilo získať späť časť pôžičky. Boli to práve tie slávne „neapolské sumy“.
Vyplatili sa v španielskych a neapolských talároch a poltalároch, ktoré sa po preprave do krajiny rozhodli roztaviť a vyraziť na domáce mince. Tieto plány však rýchlo prekazili vojnové potreby. Rozhodlo sa iba o označení týchto mincí kráľovskou kontramarkou (korunovaným monogramom SA s dátumom po bokoch), ktorej bol stanovený povinný kurz 30 poľských grošov za poltalár a 60 za talár. Na vtedajšie pomery to bola veľmi veľká suma.“
Ako spomína Tadeusz Kałkowski: „...v súčasne vydanom výnose uistil, že po skončení vojny ich odkúpi za ten istý kurz. Zrejme sa tak aj stalo, lebo tieto kontramarkované taláre patria dnes medzi veľké numizmatické rarity...“.
Striebro, priemer 34 mm, hmotnosť 14,78 g.
